Sadli ste si už niekedy do vlaku a mali ste z cesty príjemný pocit, aj keď okolo vás sedeli cudzí ľudia? Akonáhle však prišiel niekto iný, zrazu sa vám necestovalo tak dobre? Aj keď napríklad ani predtým ste s nikým neprehovorili ani slovo, zrazu zmenou cestujúcich sa to ticho stáva neznesiteľné a cítite sa tam zle? Mne sa toto v poslednej dobe stáva dosť často. Akoby som navnímala energiu ľudí a už len prítomnosť niektorých ľudí mi je nepríjemná, aj keď som ich nikdy predtým v živote nevidela, ani neuvidím. Oblečením a ani výzorom na tých ľuďoch nie je nič zvláštne. Na prvý pohľad obyčajný človek, ale mi tam nesedí, nesedí mi to vyžarovanie, tá energia. Zrazu sa z minúty stávajú hodiny. Už chcem byť vo svojej stanici, aby som mohla vystúpiť.
Editoriál: Tento článok vznikol už pár rokov dozadu, len som ho nepublikovala. Keď to čítam teraz, tým, že človek už je skúšenejší, vyrovnanejší a viac chápe, vníma tieto veci už inak. Sympatie a antipatie sú stará známa vec odpradávna. Vždy to tak fungovalo a aj bude, len sa mení stav, akým to človek vníma a koľko si pripúšťa a ako si s tým poradí.
Celá debata | RSS tejto debaty